Je stand-up budúcnosťou slovenského humoru?

Musím sa priznať. Slovenský standup bola dlhé roky scéna, ktorej som sa úspešne vyhýbal. Spomienky z detstva na brutality typu Andera z Košíc a neskôr Na stojáka na HBO, ktorému som ako soplák nerozumel, ma moc nelákali k tomuto tipu umenia. Keď som neskôr zistil, že sa tejto disciplíne venuje Jano Gordulič, ktorého som svojho času ignorantsky poznal, iba ako toho z Pošty pre teba a že si to vyskúšal aj Jaro Slávik, tak bol môj názor na slovenský standup zabetónovaný.

Keď sa však na internete začali objavovať videá ľudí ako Gabo Žifčák, Jakub Gulík, Gordulič ukázal, že je v prvom rade dobrý zabávač s jeho Ťažkým týždňom a v neposlednom rade praktizoval stand-up aj môj kamarát Joe Trendy, tak som si povedal, že to má možno niečo do seba. Posilnilo to aj vedomie, že projekt Silné Reči Stand-Up Comedy Show a jemu obdobné vypredáva mesto za mestom (mimochodom všetky dátumy vystúpení tu) ako Kontrafakt na tour, čo mi prišlo naozaj divné, obzvlášť v časoch, kedy klubová scéna všeobecne zažíva riadny útlm. Naozaj sú Slováci už tak zrelí, že prekusnú aj explicitný humor? Naozaj sú ochotní zaplatiť peniaze za tak obskúrnu formu zábavy, akou standup je, obzvlášť tu v strednej Európe?

zdroj: Stano Klačanský

Čísla a fotoreporty ma presviedčali, že áno, čo ma v jeden chladný večer zaviedlo do bratislavského klubu Luna, dýchajúceho retro atmosférou niekdajšej slávy tohto priestoru. Ten bol večer počas pracovného týždňa doslova prepchaný, aj keď som sa vybral do klubu pol hodinu pred začiatkom, tak ako mi Joe poradil. Ževraj sa miesta na sedenie míňajú rýchlo. A že mal teda pravdu. Popularita s akou sa žáner stretáva na Slovensku je asi bezprecedentná a bolo to znať. Keď sa Gabo Žifčák, jeden z komikov a zároveň moderátor večera dotazoval, kto je tu prvýkrát, tak som patril s priateľkou do značnej menšiny. Demografia 30-45 značne prevažovala, čo je asi snom každého korporáta, čiže aj komerčná stránka veci ma našliapnuté na riadnu budúcnosť. Ako však vyzerá slovenská standup scéna, keď ju porovnáme s jej vzorom za oceánom?

Nuž treba podotknúť, že primárnym zdrojom inšpirácie sú definitívne americké stand-upy a z nich definitívne skôr ten odvážnejší prejav, používajúci veľa popkultúrnych referencií, vulgarizmov a sociálneho komentára. Čiže skôr Louis C.K. a Chris Rock, než Jerry Seinfeld a Brian Regan. Model vystúpenia, na akom som sa zúčastnil ja spočíval v 10-15 minútových vystúpeniach niekoľkých komikov za noc, čo sa veľmi podobá na komediálne kluby, aké môžete navštíviť v USA.

zdroj: Stano Klačanský

Práve tie sú jednou z vecí, ktorá slovenským standupistom chýba. Miesto kde si vyskúšať svoj materiál na divákoch, ktorí príjdu bez ohľadu na to, kto sa v ten večer zastaví na tzv. workout set. Ten sa buduje a buduje, až je z toho nakoniec hodinový komediálny špeciál, ktoré tak spopularizovalo HBO. O niečo podobné sa však na Slovensku pokúsil iba jeden z protagonistov Silných rečí – Jakub Lužina, pravdepodobne najexplicitnejší z partie.

Ten posúva hranice znesiteľného asi najviac, kedy som bol príjemne prekvapený tým, ako to zvládalo publikum, nie úplne zvyknuté na podobný druh zábavy. Ako by vnímali vlnu politickej korektnosti preháňajúcej sa skrz progresívnejšie časti Ameriky a Európy tu? Keď som sa pýtal jednotlivých protagonistov, tak som dostal viacmenej rovnakú odpoveď – nijako. Stredná Európa je tak jedným z miest, kde sa asi len tak skoro nedočkáme smiešne vyvolaných kontroverzií, s ktorými sa musia stretávať komici vyše 40 rokov potom, čo pred súdom za svoje stand-up vystúpenia stával pravidelne Lenny Bruce.

zdroj: Stano Klačanský

Tu je však scéna stále malá, držiaca sa svojích pravideľných návštevníkov, ktorých je však stále viac a viac. Vlny kontroverzie tak vyvolá ťažko a aj keby, tak môžeme byť radi, že aspoň v niečom sme pred Západom a to, že nie sme tak prehnane citliví. A že to teda Silné reči skúšajú. Večer, kedy som sa na standup dostavil ja, bol témou showbiznis. Tu treba podotknúť, že témy sa niektorí komici držali veľmi voľne, avšak stále dokázali rozosmiať celú sálu.

Je síce pravda, že vtipy o Zdene Studenkovej sú už trocha staré, avšak Zdena je taká legenda, že to zvládne a ako punchline sa už zaradila do zlatého fondu. Rovnako ako slovenskí politici, kedy je Andrej Danko pre slovenského komika to čo Donald Trump pre amerického – zlatá baňa. A aj keď to niekedy skĺza do prvého plánu, tak to beriem tak, že je scéna naozaj ešte v plienkach, ako mi to potvrdil aj Gabo Žifčák.

zdroj: Stano Klačanský

Ten je vtipný už len skrz svoje často nosené traky a výrazný východňarský prízvuk. Prízvuk je mimochodom častým prvkom, používaným v slovenskom stand-upe. Tým, že je komédia hlavne o empatii a tým, že je Slovensko krajinou prevažne malých miest, tak bodujú s publikom najmä tí komici, odrážajúci malometské reálie. Dokazuje to ostatne hore zmienený Žifčák alebo Jakub Gulík. Ten spomína piko vo svojích vystúpeniach tak často, až je to divné, avšak z celej partie mi prijde ako komediálne najvyzretejší.

A partia to je naozaj docela obsiahla. V jeden večer sa ich vystriedalo na pódiu sedem a to nebolo všetko, čo Silné Reči a slovenský stand-up všeobecne vie ponúknuť. Avšak už len z toho, čo som videl musím podotknúť, že sa jedná o naozaj zaujímavý mix, ktorý by vedel pri správnej réžii dať dokopy aj nejakú tú celovečernú komédiu, keby však nebola slovenská kinematografia cintorín. Predsalen sa nie tak ľahko nájde žáner, kde sa stretne na jednom pódiu milovník rapu a pizze Joe Trendy z Oravy, šialene vúlgarny a zábavne agresívny k publiku – Jakub Lužina, meče vyťahujúci Martin Hatala a jediná zástupkyňa nežného pohlavia večera Nasi, približujúca reálie cudzinca, žijúceho v krajine, kde cudzincami strašia deti na dobrú noc.

zdro: Stano Klačanský

Jedno je však isté. Scéna je iba na začiatku a nedosahuje zďaľeka úroveň svojich zahraničných vzorov. Ale tak je to v poriadku a pokiaľ je vidno progres, tak to stojí za to podporiť. Ten či už je to priamo na standupe, alebo vedľajších projektoch ako sú podcasty či skeče na YouTube badať.

Nič však nie je také, ako live vystúpenie, kde vie človek raz vymeniť iný druh kultúry ako koncert za voľnejšiu zábavu, čím podobné večery jednoznačne odporúčam. Treba však byť ticho. Vyrovnávanie sa s hecklermi, čo sú veční „rušiči" vystúpenia býva nekompromisné. Obzvlášť keď je na pódiu Lužina. A nesadajte si dopredu. Začiatočnícka chyba.