Deväťdesiate roky, skateboardy, hip hop a punk. Jonah Hill natočil film Mid90s

Herec známy z filmov 21 Jump Street, Moneyball a The Wolf of Wall Street debutuje so snímkou Mid90s ako režisér a scenárista.

So 24. listopad 2018 18:06 +0100

O Gwyneth Paltrow je známe, že je veľkou fanúšičkou hip hopu. Keď bola tínedžerka, často počúvala skupiny Public Enemy, Beastie Boys a N.W.A., ktorej texty z albumu Straight Outta Compton ovláda odslova doslova. Potvrdila to pred rokmi v televíznej relácii The Graham Norton Show, kde rapovala skladbu Gangsta Gangsta. Jej kolegyňa Natalie Portman má zase slabosť pre obscénny rap. V jednom rozhovore sa priznala, že si obľúbila skladbu Wait (The Whisper Song) od atlantskej dvojice Ying Yang Twins. Herec a režisér Michael Rapaport má pre zmenu rád skupinu A Tribe Called Quest, o ktorej natočil dokumentárny film Beats, Rhymes & Life: The Travels of A Tribe Called Quest. Medzi filmovými osobnosťami je teda dosť priaznivcov hip hopu, avšak pre niektorých bude možno prekvapením, že k nim patrí aj Jonah Hill. Herec z filmov 21 Jump Street, Moneyball a The Wolf of Wall Street počúva Kendricka Lamara, A Tribe Called Quest, Mobb Deep, Big La či Gang Starr. Kedysi chcel byť dokonca raper a šesť rokov produkoval beaty na MPC pod prezývkou Spindrome. Dnes sa na tom už len smeje, ale nadšenie pre hip hop mu zostalo.

V jeho novom filme Mid90s, ktorý je pre neho režijným a scenáristickým debutom, zohráva hip hop dôležitú úlohu. Spolu s punkom v ňom dotvára dobovú atmosféru deväťdesiatych rokov. Snímka sa odohráva vo vtedajšom Los Angeles a rozpráva príbeh trinásťročného Stevieho, ktorý uniká pred problémami v rodine. Na ceste za hľadaním vlastnej identity sa dáva dokopy s partiou starších skateboardistov. Aj keď Jonah Hill tvrdí, že nejde o autobiografiu, priznáva, že film je sčasti inšpirovaný jeho životom. Vďaka skateboardingu si v detstve našiel kamarátov a dostal sa k hip-hopovej a punkovej hudbe. Takýmto spôsobom chcel zložiť poklonu obdobiu a veciam, ktoré ho formovali. Keďže si uvedomuje, že skateboarding a hip-hop sú na striebornom plátne často prezentované nesprávne, chcel im spraviť službu a dal si záležať na tom, aby ich zobrazenie bolo úprimné a autentické. Z výsledku má o to väčšiu radosť, keď mu po zhliadnutí filmu píšu osobnosti zobrazených subkultúr a oceňujú jeho zodpovedný autorský prístup.


zdroj: A24 Films

Jonah Hill pracoval na scenári k filmu tri roky. Počas tohto obdobia vytvoril až dvadsať verzií. Scény písal ku konkrétnym skladbám a v prípade hip- hopu narazil na problém. Keďže išlo o skladby z deväťdesiatych rokov, musel získať povolenia od pôvodných autorov, ktorých hip hopoví producenti vysamplovali. Aj napriek obmedzenému rozpočtu sa mu to našťastie podarilo. Po tom, čo mu jeho dobrý priateľ Q-Tip a hudobník Morrissey dali na začiatku súhlas, váha ich mien mu pomohla dohodnúť sa aj s ďalšími umelcami. Zapôsobiť sa mu podarilo aj osobnými listami, v ktorých vysvetľoval, prečo potrebuje práve tu ktorú skladbu. Mimochodom, práve člen skupiny A Tribe Called Quest, Jonahova sestra a Frank Ocean videli jeho film ako prví. Ako začínajúcemu režisérovi mu niekoľko cenných rád poskytli Ethan Coen a legendárny režisér Martin Scorsese, s ktorým spolupracoval na snímke The Wolf of Wall Street. Keď ho Jonah Hill oslovil a požiadal o konzultáciu, mal sa s ním stretnúť len na pätnásť minút. Príjemne ho prekvapilo, že mu nakoniec venoval až štyri hodiny zo svojho času a dal mu niekoľko veľmi konkrétnych odporúčaní.

Keďže v hlavných úlohách hrali deti, Jonah Hill si myslel, že počas natáčania budú veľmi veľa improvizovať. Avšak oni chceli byť presne tými postavami zo scenára, a tak si dali záležať na tom, aby ovládali svoje roly a vedeli všetky dialógy. Samozrejme, niektoré momenty vznikli spontánne, no k filmu ako celku pristupovali ako absolútni profesionáli. Vzhľadom na to, že nezažili deväťdesiate roky, Jonah Hill sa im ich snažil priblížiť. Každému z nich dal iPod s hudbou z tohto obdobia. Pre Sunnyho Suljica, ktorý stvárnil Stevieho, to bolo veľmi nápomocné. Ako povedal, jazdil na skateboarde, počúval staré skladby a takýmto spôsobom sa postupne dostával do kože svojej postavy. Iným hercom v tomto procese pomohlo dobové oblečenie. Počas natáčania Jonah Hill ani jednému z nich nedovolil používať telefón, aby sa skutočne preniesli do deväťdesiatych rokov, komunikovali spolu, trávili čas pohromade a nenechali sa vyrušovať modernými technológiami. Kým deti si skúsili, aké to bolo žiť v minulosti, Jonah Hill v ich spoločnosti na chvíľu omladol a opäť sa cítil ako pätnásťročný. Veľa sa smial, jedol s nimi zmrzlinu a na hoteli počúval, ako mu chodia klopať na dvere. Práca na filme Mid90s bola pre neho aj vďaka tomu nezabudnuteľným zážitkom.