Má skupina Queen na konte najlepší koncert všetkých čias?

Bohemian Rhapsody v kinách už zopár dní a pomaly týždňov zbiera obrovskú chváľu divákov a nie moc veľkú chváľu kritikov. A keďže sa s hrdosťou radíme do prvej skupiny, tak sme si nemohli odpustiť zopár riadkov k filmu ako takému.

Osobne som sa však rozhodol dať pozornosť nie k filmu ako takému, ale jeho finálnej časti resp. jej skutočnej predlohe. Koncert Queen na Live-Aid v roku 1985. Udalosť, na ktorú sa pozeralo takmer 40 percent svetovej populácie naraz. Koncerty, ktoré boli naraz na JFK štadióne vo Philadelphii a legendárnom Wembley v Londýne, ukázali to najlepšie z vtedajšieho popu a rocku. Mená ako David Bowie, Paul McCartney, The Who, U2, Paul Young alebo Sting. A nikto nedoručil, to čo od Queen vtedy nikto nečakal. Najlepší rockový koncert v dejinách. Alebo?

Nuž, objektívne meradlo na toto asi neexistuje, avšak v hype filmu sa vozíme aj my, lepšiu live show sme zatiaľ asi nevideli, píšu to tak zahraniční novinári, tak sa pod to s radosťou podpíšeme. Treba si to však rozobrať a uvedomiť si, čo sa od ktorých interpretov na Live-Aid čakalo.

zdroj: YouTube

V prvom rade treba chápať, že koncert podobných rozmerov dovtedy nebol realizovaný. Možno ani odvtedy. Máloktorý interpret si tým pádom uvedomil čoho sa zúčastňuje. V zozname interpretov, ktorí koncert odmietli sa nachádzali mimo mnoho iných, aj mená ako Michael Jackson alebo Bruce Springsteen, napriek ich obrovskej popularite v tej dobe. Druhý menovaný to v nasledujúcich rokoch aj verejne olutoval, kedy sa vyjadril, že si „neuvedomoval, akou veľkou udalosťou to bude”.

A nutno povedať, že si to asi neuvedomovali ani skupiny, ktoré sa zúčastnili. Led Zepellin zažili vo Philadelphii naozaj mimoriadne fiasko, kedy sa odohrala reunion show po smrti Johna Bonhama, ktorá dav evidentne nepresvedčila o tom, že by kapela bola späť a vo forme, vzhľadom ku absencii poriadneho skúšania. A aj keď ostatné koncerty, či už v Londýne alebo Philadelphii takto nedopadli, tak ich spájalo jedno a to nedostatok skúšania.

Nadupaný lineup na tomto type koncertu znamená samozrejme aj to, že žiadna z kapiel neodohrá svoj tradičný setlist. A Queen boli jediní, čo to pochopili správne. Ich 20 minút využili doslova do poslednej sekundy, kedy sa im po troch dňoch neustáleho skúšania podarilo vygenerovať dokonalý setlist.

Tak ako ste to videli vo filme, tak sa to stalo

Freddie Mercury a jeho najikonickejší a pritom najjednoduchší outfit. Biele adidasky, modré rifle, ktoré by dnes znalci normcoreu označili ako dad-jeans, biele priliehavé tielko a jediné prvky rocknrollu, vybíjaný opasok a ladiaci náramok na bicepse. Nič extravagantné, ako sme boli zvyknutí pri týchto priekopníkoch glamcoreu. Všetka pozornosť venovaná na teatrálny zážitok, ktorým bol prierez ich hitov. Posilnime to o domáce publikum a dokonalosť je na svete.

Tá bola patrná už od prvých tónov. Jedna z najsilnejších skladieb v histórii popovej hudby naznačila reakciu davu, ktorý naprosto zošalel a ukradol show, ktorú videl celý svet. Druhá sekcia Bohemian Rhapsody naznačila, že sa nedočkáme tradičnej show skladbu po skladbe, tak ako to postavili iné skupiny. Queen hodlali využiť svoj priestor najviac ako sa dá, kedy po baladickej sekcii Bohemian Rhapsody prešiel Freddie plynule od piána ku jeho na mieru zrezanom stojane na mikrofón.

Ten bol používaný jednak ako mikrofón, jednak ako vzdušná gitara a jednak ako falický symbol. To už však skupina prechádza ku svojmu najväčšiemu vytlieskavaniu davu v histórii rocku s ďalším megahitom Radio Ga Ga. Práve priňom sme mohli vidieť jednu z najväčších kooperácii zo strany publika a asi najväčšiu národnú hrdosť akú Briti v osemdesiatych rokoch zažili na verejnom podujatí. Óda na rádio kde sa v texte parafrázuje aj Winston Churchill urobí na Wembley predsalen svoje. Keď je to celé pre dobrú vec, tak nie je o čom debatovať.

zdroj: YouTube

A to sme ešte neprešli k najslávnejšiemu vokálnemu cvičeniu všetkých čias (asi?). Mercuryho ikonické Ay-Oh bolo silnou súčasťou filmu, ako aj marketingovej kampane k nemu zo správneho dôvodu. Ktorá rocková hviezda by si dovolila stráviť najdrahší stage time svojej doby, podobným spôsobom? Jedine Freddie, ktorý tak urobil skvelé intermezzo v už tak krátkej show, čo ju však urobilo o to špeciálnejšou.

Nasledovné Hammer To Fall, Crazy Little Thing Called Love, čo je dokonalá impresia Elvisa Presleyho a záver v podobe We Will Rock You a We Are The Champions sú rovnako legendárne hity, ktoré pozná každý, aj keď o Queen nechce nič počuť. Čím sa to však odlišovalo od zbytku hviezdneho lineupu? Asi tri veci.

V prvom rade išlo o pozíciu Queen vo vtedajšej svetovej hudbe. Možno sa to nezdá ale v roku 1985 sa Queen najmä v USA považovali za mierne prevarenú skupinu, ktorá mala to najlepšie za sebou. Rok predtým si navyše predtým zožrali značnú dávku kontroverzie, kedy uprostred kultúrneho bojkotu nemali problém zahrať koncert v Juhoafrickej Republike uprostred apartheidu. Freddie Mercury svoju orientáciu naďalej tajil, čiže sa ťažko dali považovať za symboly idealizmu, ktorý bol v tých časoch v rockovej hudbe všadeprítomný. Sentiment poslucháčov a elít tak nebol v roku 1985 úplne na ich strane, čím podobným koncertom o tom viac prekvapili.

zdroj: YouTube

Druhým dôvodom bude jednoznačne práca s publikom. Tak ako sme mohli vidieť vo filme aj v početných knihách o skupine tak vieme, že viacero hitov Queen bolo písaných pre kooperáciou s publikom. Teatrálnosť skupiny bola vždy dizajnovaná a preniesť to na dav je už len level vyššie. We Will Rock You a jeho ikonický dupajúci beat? Samozrejme, že vytvorený pre dav. Jeden by mohol urobiť aj argument pre We Are The Champions, ktorý počujete na väčšine veľkých globálnych športových podujatiach. Pridajme k tomu výhodu domáceho publika a o šialenstvo je postarané.

Ak by však nestačilo ani to, tak prichádza na rad zvukový inžinier, ktorému sa podarilo zvýšiť hlasitosť celého koncertu, iba počas koncertu Queen. Hrali tak doslova najhlasnejšie.

Aj preto a skrz tieto výhody odohrali Queen možno nie najlepší koncert v dejinách rockovej hudby. Odohrali však najlepší koncert, na aký si momentálne dokážeme spomenúť. A pre tých, čo film ešte nevideli ho odporúčame minimálne kvôli tomu koncertu. Rami Malek bol totižto na tie dve hodiny Freddie Mercurym so všetkým, čo k tomu patrí a aj keď film nešiel 100 percentne podľa skutočných udalostí (žiaden dramatický film tak nejde), tak bol rozhodne jedným z najlepších filmov s hudobnou tématikou, ktorý sme tu za posledné roky mali. A keď si pozriete Ramiho Maleka, tak si to hneď môžete porovnať so skutočnou predlohou, ktorú vidíte v článku. Potom nám môžete vynadať v komentároch, že to je nič oproti (vlož sem koncert svojej obľúbenej kapely).