Terrace Martin sa obklopil hudobnými talentmi a vytvoril kolektív The Pollyseeds
Rose Gold, Problem, Kamasi Washington a Robert Glasper sú súčasťou The Pollyseeds, ktorého lídrom je spolupracovník Kendricka Lamara Terrace Martin.
Keď producent a multiinštrumentalista Terrace Martin práve nenahráva s Kendrickom Lamarom, diskutuje o nápadoch s hudobnými legendami Quincym Jonesom a Herbiem Hancockom. Ako rodák zo západného pobrežia Spojených štátov, kde sa zrodili gangsta rap a g-funk, a syn jazzového bubeníka má blízko k svetu hip hopu aj jazzu. Vo svojej tvorbe tieto dva žánre často spája. Práve on bol jedným zo strojcov toľko skloňovanej muzikálnosti na albume To Pimp a Butterfly, ktorú po jeho vydaní vyzdvihovali mnohí hudobní kritici. Už v skorom veku zaujal svojím výnimočným talentom moderátora a komika Jay Lena, ktorý mu poskytol štipendium na štúdium a neskôr mu dokonca kúpil prvý profesionálny saxofón. Pred koncertným turné so Snoop Doggom ohromil rapera svojou všestrannosťou. Na skúške sa najskôr posadil za klávesy, potom za bicie, o chvíľu už hral na vokóder a nakoniec zobral do rúk trúbku. Bol doslova one man band.
Terrace Martin nosil v hlave dlhé roky myšlienku vlastnej skupiny. Avšak kvôli zaneprázdnenosti a vyťaženosti spôsobenej neustálym vystupovaním s rôznymi interpretmi sa mu ju nedarilo zrealizovať. V jednom momente si preto povedal, že si dá prestávku od hektického koncertného života a zostane na chvíľu doma, aby konečne uskutočnil svoju víziu. Obklopil sa talentovanými ľuďmi – interpretmi, producentmi a hudobníkmi – a vznikol tak silný tvorivý kolektív The Pollyseeds. Jeho členmi sú okrem iných speváčky Rose Gold a Wyann Vaughn, raper Problem alias Chachi, hudobníci Kamasi Washington, Robert Glasper, Brandon Owens a Marlon Williams. Ako vysvetlil samotný iniciátor a líder zoskupenia, keď uvažoval o jeho názve, hovoril si, že by mal vyjadrovať jednotu, porozumenie a zároveň odkazovať na štvrť Crenshaw v slnečnom Los Angeles, odkiaľ pochádza. Myšlienkové pochody ho viedli k sedemdesiatym rokom, mieru, kvetom a slnečniciam až skončil pri slnečnicových semienkach – polly seeds, ktoré sú obľúbenou pochúťkou medzi členmi jeho domovskej komunity a sú symbolom ich súdržnosti.
Nahrávanie albumu Velvet Portraits z roku 2016 bolo pre Terracea Martina veľmi osobné a emotívne. Jeho veľká časť totiž vznikala v Nebraske u jeho otca, ktorý takmer zomrel na zápal pľúc. Bol vďačný za možnosť zahrať si s ním a pripomenúť si, aký je skvelý hudobník. V prípade štúdiovky Sounds of Crenshaw Vol. 1 od kolektívu The Pollyseeds si udržiaval odstup. Priestor na vyjadrenie nechal predovšetkým svojim spolupracovníkom. Z pozície producenta len pomáhal ich nápady zhudobniť a celý kreatívny proces usmerňoval. Jedinou skladbou, v ktorej je uvedený ako interpret, je Funny How Time Flies. Ide o viac ako sedemminútovú vokodérovú prerábku skladby od Janet Jackson, do ktorej sa pustil s Robertom Glasperom. Je odrazom jeho dospelého ja, ktoré sa stavia kriticky k svojej minulosti a nesprávnym životným rozhodnutiam. Uvedomuje si pominuteľnosť a čas už vníma inak ako v mladosti.
Odkazy na hudobnú históriu nekončia pri sestre kráľa popu. V skladbe Mama D/Leimert Park siahol Terrace Martin po notoricky známom hip hopovom breaku Impeach the President, ktorý v minulosti použili producenti už nespočetnekrát. Jeho jazzová úprava so saxofónom je však predsa len trochu iná. Ako napovedá samotný názov, oslavuje v nej Leimert Park v Los Angeles, ktorý je afroamerickým kultúrnym a umeleckým centrom s množstvom bluesových, jazzových a hip hopových klubov. Závan minulosti cítiť aj zo skladby Intensions. Producent sa pri jej skladaní inšpiroval jednak g-funkom, ale i zvukom kultovej drum machine Linn LM-1, ktorú preslávil Prince.
Album Sounds of Crenshaw Vol. 1 je pestrou zmesou rôznych hudobných vplyvov, kultúrnych referencií a poctou štvrti Crenshaw, ktorá formovala nielen Terracea Martina, ale aj ďalších členov kolektívu The Pollyseeds. Spoločne ním nadväzujú na odkaz skupín ako The Funk Brothers a The Wrecking Crew. Sú funky, soulful, jazzy, sexy aj gangsta. A aj napriek statusu niektorých prominentných členov sú pre nich vzájomná úcta, napredovanie a radosť z hudby na prvom mieste. Dobrou správou je, že nejde z ich strany len o jednorázovú záležitosť. Popri koncertovaní už nejaký čas zhromažďujú materiál na nasledovníka svojej prvotiny.