zdroj: Kooladov archív

Koolade: Sean Price bol naozaj skvelý a výnimočný (Rozhovor)

Chorvátsky producent Koolade v rozhovore približuje priebeh spolupráce s GR Teamom aj spomína na to, ako vznikali skladby s americkými rapermi.

Čt 03. květen 2018 13:18 +0200

Producent Koolade zo Záhrebu sa presadil nielen v Chorvátsku a na Balkáne. S pomocou svojho manažéra Phat Phillieho uspel aj za oceánom. Do jeho beatov rapovali viaceré známe mená z americkej scény ako Diamond D, Styles P, Too Short, Xzibit, Bow Wow, Sean Price alebo Masta Ace, s ktorým nahral úspešný singel Beautiful. V skupine Zebra Dots sa dokonca stal neplánovane spevákom. Decko sníval o spolupráci s ním niekoľko rokov. Nakoniec sa mu podarilo splniť si svoj sen. Spolu s Tonom S. a Danosťom navštívili jeho štúdio The Blue Room, kde vznikla ich spoločná skladba Daj mi pokoj! Neostalo len pri nej a krátko nato nasledovala ďalšia Pochop že… O tom, ako došlo k spojeniu s GR Teamom hovorí už samotný Koolade v rozhovore a pridáva aj viaceré zaujímavosti zo svojej bohatej kariéry.

S GR Teamom si spolupracoval na dvoch skladbách. Ako k tomu došlo? Poznali ste sa už predtým alebo išlo o váš prvý spoločný kontakt?

Nepoznali sme sa. Cez Facebook ma oslovil Decko. Napísal mi správu a opýtal sa ma, či ešte robím beaty a či by som mu nejaké nemohol poslať na vypočutie.

Prvú skladbu Daj mi pokoj! nahrávali v tvojom štúdiu The Blue Room v Záhrebe. Mali už texty pripravené, keď k tebe prišli alebo ich písali až na mieste?

Niekoľko týždňov pred ich návštevou som im poslal beaty. Z nich si vybrali ten, ktorý sme použili. Svoje texty do neho napísali predtým. Keď sem pricestovali autom, ešte v tú noc sme išli ku mne do štúdia a nahrali sme skladbu. Počas toho sme priamo na mieste natočili niekoľko záberov do videoklipu, takže, ako sa hovorí, zabili sme dve muchy jednou ranou. Tie scény zo štúdia zachytávajú samotné nahrávanie. Nevznikli dodatočne kvôli videoklipu. Zvyšok materiálu sme natočili na rôznych miestach tu v Záhrebe. Mojimi obľúbenými pasážami sú zábery zo zamrznutého jazera. V lete sa potom ozvali opäť a vybrali si ďalší beat.

Nahrávanie druhej skladby Pochop že… už ale neprebehlo u teba.

Nie, nie. Nahrali ju vo svojom štúdiu v Bratislave a videoklip natočili vo Viedni. Išlo to úplne hladko. Cez Facebook sa mi znova ozval Decko. S nahrávaním boli veľmi rýchli.

Spoluprácu so slovenskými rapermi si si skúsil už v minulosti. Pred niekoľkými rokmi si robil s Vecom, Zverinom a Supom na skladbe Kľúče. V tomto prípade však išlo o iný typ produkcie. Nebol to klasický hip hopový beat, ale hudba orientovaná do elektra. Bola to vyslovene požiadavka z ich strany?

Bolo to už pred pár rokmi. Nepamätám si už ani, kedy presne. Jeden z nich mal kontakt na môjho manažéra Phat Phillieho, ktorý je aj dídžej a promotér v Chorvátsku. Jedného dňa sa mi ozval, že títo chalani zo Slovenska potrebujú nejaký houseový alebo elektro beat. V tom čase bolo elektro v kurze. Mal som niekoľko takýchto produkcií, ktoré sa mi v štúdiu len tak povaľovali, pretože som ani nevedel, komu by som ich mohol dať. Raperi takéto veci veľmi nechcú. Väčšina z nich sa bojí experimentovať. Z času na čas robím rád iné veci, len tak, aby som sám seba otestoval.

Keď bol nedávno DJ Lethal v Chorvátsku, zúčastnil si sa s ním nahrávania s miestnymi rapermi. O čo presne išlo?

Bol tu v rámci turné skupiny Prophets of Rage, v ktorej sú Tom Morello z Rage Against the Machine, B-Real zo Cypress Hill, Chuck D z Public Enemy a ďalší. Koncertovali po svete a mali zástavku aj v Záhrebe. DJ Lethal je ich dídžej, ak som správne porozumel jeho úlohe. Deň po ich koncerte sa mi opäť ozval môj manažér Phat Phillie s tým, že DJ Lethal je v meste s Prophets of Rage a že chce ísť niečo nahrať do štúdia. Nevedel mi povedať, čo presne, ale že potrebuje zvukového inžiniera. Prišiel som teda za ním a predstavil som sa mu.

Tento človek má doslova tisíce beatov najrôznejších druhov. Oldschoolové, newschoolové, trapové, boombapové, elektronické, housové. Nevedel som ani, že je taký všestranný, pretože jeho prácu som poznal prevažne cez skladby skupiny House of Pain. Zvuk, ktorý mali, to bol v podstate stále ten istý štýl. Jeden druh beatov. On má však aj iné. Jeho hudba je stále relevantná. Má síce oldschoolové veci, klasický boombap shit, ale aj nové klubové a trapové veci. Robí všetko.

Chcel si trochu oddýchnuť a byť kreatívny. Opýtal sa nás, či môžeme zavolať miestnych raperov, ktorí by chceli nahrávať do jeho beatov. Obvolali sme pár ľudí a prišlo ich do štúdia nakoniec asi desať. Nahrali sme dve skladby v chorvátštine. Nie som si úplne istý, čo s nimi bude. Chcel ich dokončiť, ale neviem, ako to dopadne. Nenahrávali sme ich v mojom štúdiu, ale v jednom inom štúdiu v Záhrebe. Stále sú tam. Ja som bol len zvukový inžinier.

Porozprával nám veľa vecí zo zákulisia skupín Prophets of Rage a House of Pain. Aj o svojom komplikovanom vzťahu s Everlastom. Otvoril sa nám. Asi to všetko potreboval dostať zo seba von. Zrejme sa musel niekomu vyrozprávať a neznáme osoby boli na to najlepšie, pretože nie sú zainteresované a len počúvajú. Stále majú medzi sebou problémy. Skupina House of Pain sa aj kvôli tomu rozpadla.

Svoju medzinárodnú kariéru si rozbehol po tom, čo si úspešne spolupracoval s rapermi z Chorvátska a Balkánu. Kedy si si uvedomil, že by si mohol svoju hudbu exportovať aj mimo tohto regiónu? Akú úlohu pri tom zohral tvoj manažér Phat Phillie?

To je dlhý príbeh, ale skúsim ho skrátiť. Keď som počúval a sledoval, čo sa deje na miestnej scéne a porovnal to s mojimi beatmi, vedel som, že moje veci boli fresh. Na hudbe je úžasné, že je univerzálna. Do toho istého beatu môže niekto rapovať v chorvátštine alebo angličtine. Nezáleží na tom. Je to hudba. Veľmi rýchlo som zistil, že beaty môžem predať kamkoľvek. Do Európy alebo Severnej Ameriky. Kamkoľvek na svete môžem poslať inštrumentálku. Povedal som si teda, prečo nie?

Pustil som nejaké svoje beaty Philliemu a páčili sa mu. Okamžite povedal, že toto je niečo, čo môžeme skúsiť predať vo svete. V tom čase veľa cestoval. A stále cestuje. Hráva totiž ako dídžej a organizuje festival Fresh Island. Navrhol, nech mu dám kazety s beatmi, vtedy sa ešte používali analógové kazety, a pustí ich nejakým ľuďom. Stretával sa napríklad s A&Rs z vydavateľstiev.

Jeden z prvých beatov sme predali Masta Aceovi do skladby Survival. Phillie bol v New Yorku v D&D Studios, kde sa vtedy stretávali ľudia zo scény. Pustil tam moje veci a Masta Ace sa ozval, že sa mu to veľmi páči a že by chcel so mnou robiť. Potom sme sa s ním stretli v Londýne, kde prebehlo samotné nahrávanie skladby.

Moja prvá medzinárodná spolupráca bola so skupinou IPM z Lyonu, potom nasledovala s KC Da Rookeem z Nemecka a hneď po nahrávaní s ním sme išli do Londýna urobiť Survival s Masta Aceom.

Spolupráca s Masta Aceom pokračovala skladbou Beautiful, ktorá bola mimoriadne úspešná. Ako vznikla?

Mali sme zmluvu na môj 12” singel s vydavateľstvom ABB Records, ktoré nám naň poskytlo rozpočet. S Philliem sme leteli do New Yorku a kontaktovali sme niekoľkých ľudí. Masta Ace bol nakoniec ten, kto nahral do toho beatu skladbu. Viacerí oň prejavili záujem, ale chceli sme ho dať tomu správnemu človeku. Niečo mi hovorilo, že on je tou pravou osobou. Zabookovali sme štúdio a nahrali ju. Prvá verzia vznikla v decembri v roku 2002. Existujú totiž dve. Hneď ako sme nahrali skladbu, Masta Ace povedal, že by ju chcel dať aj na svoj ďalší album. Najskôr teda vyšla táto pôvodná verzia na mojom singli. Na svoj album potom nahral skladbu ešte raz. Verzie na mojom singli a na jeho albume majú rozdielne vokály. Prvá verzia ani nemala refrén od Wordswortha.

Masta Ace akurát teraz nedávno rapoval skladbu Beautiful v klube The Blue Note v New Yorku so živou kapelou.

Phillie zdieľal video jeho vystúpenia na Facebooku. Označil ma vo svojom príspevku, a tak som sa o tom vlastne dozvedel. Inak by som to asi ani nevidel. Je to zaujímavá zhoda náhod, pretože asi pred piatimi rokmi som rozmýšľal o tom, že by som spravil akustický remix s jazzovými hudobníkmi. Prišlo mi to ale trochu zvláštne, aby som robil prerábku svojej vlastnej skladby, preto som to nechal tak. Úplne som zabudol na tento nápad. Spomenul som si naň až teraz, keď Masta Ace vystupoval v The Blue Note, legendárnom jazzovom klube v New Yorku, a urobil to, o čom som uvažoval aj ja. Je to podľa mňa oveľa lepšie takto.

Po skladbe Beautiful s Masta Aceom nasledovali spolupráce s ďalšími ľuďmi z americkej scény ako J-Ro, Diamond D, Sadat X, Styles P, Too Short, dokonca si produkoval pre Bow Wowa a Omariona. Od istej úrovne ide často už len o biznis, ale predsa len, nepodarilo sa ti s niektorým z tých väčších mien nadviazať osobnejší vzťah, možno aj priateľstvo?

Nie s tými, ktorých si spomenul. Dlhoročný vzťah máme, samozrejme, s Masta Aceom, keďže on bol prvý človek zo Spojených štátov, ktorý prejavil záujem o moju hudbu. Väčšinu tých, ktorých si menoval, som dokonca ani nestretol osobne. Keď Bow Wow a Omarion nahrávali tú skladbu, tak som nebol s nimi v štúdiu. Len som im poslal beat.

Trochu sa poznám s Tonym Touchom, nie veľmi dôverne, ale on a Phat Phillie sú blízki priatelia. Čo sa týka našej spoločnej skladby V.I.P., v ktorej rapujú Too Short, Xzibit a Kurupt, páčil sa mu môj beat a chcel si ho zobrať na svoj album. Nebol som však súčasťou procesu nahrávania, len som potom mixoval finálny produkt. Všetko vybavil on a nakoniec mi poslal stopy s vokálmi. Mám tri legendy zo západného pobrežia v jednej skladbe, takže som rád, že sa to podarilo. Nemal som možnosť ich stretnúť, pretože, ako som hovoril, o všetko sa postaral Tony Touch.

V pamäti mám nahrávanie s nebohým Seanom Priceom. Bol v Záhrebe, keď mal koncert, ktorý organizoval Phillie. To je inak celkom dlhý príbeh. Rah Digga nám dlhovala láskavosť, pretože Phillie jej pomáhal s turné. Dohodli sme sa, že nám dá za to na oplátku slohu do môjho beatu. Poslali sme jej ho a už sme na to aj skoro zabudli, keď sa nám zrazu po roku alebo dvoch vrátila od nej akapela. Mali sme teda beat a jednu slohu s jej rapom. Rozmýšľali sme, čo s tým budeme robiť ďalej, pretože musíš mať ešte aspoň jednu slohu a refrén, aby z toho vznikla plnohodnotná skladba. Rah Digga končí svoju slohu so slovami „I ain’t tryin’ to say nothing, Sean P said it for me.” S Philliem sme nevedeli prísť na to, čo tým myslela, a tak sme sa jej na to opýtali. Povedala nám, že v jednom rozhovore sa Seana Pricea pýtali, s ktorom raperkou by chcel spolupracovať. A on povedal, že jediné dve raperky, ktoré sa mu páčia, sú MC Lyte a Rah Digga. Keď nám to konečne dávalo zmysel, Phillie hovorí, že budúci mesiac priletí Sean Price do Záhrebu na koncert, ktorý mu organizuje. Uvažovali sme, že by sme ho skúsili dostať do štúdia, aby nám nahral slohu. Zdalo sa nám, že by bolo skvelé spojiť ich vzhľadom na to, čo Sean Price povedal a vzhľadom na text, ktorý Rah Digga narapovala. Nakoniec prišiel do môjho štúdia. Text mal už hotový, pretože beat sme mu poslali v predstihu. Nahral to na druhýkrát. Mal totiž nádchu a s prvou verziou nebol spokojný. Rozprávali sme sa, trochu fajčili. Mám aj krátke video, chcel som si to zdokumentovať. Bol naozaj skvelý a výnimočný. Sean Price, odpočívaj v pokoji.

Po tom, čo Sean Price nahral svoju slohu, sme ešte stále potrebovali refrén. Phillie si spomenul, že Tony Touch mu dlhuje láskavosť. Mimochodom, Philliemu dlhuje láskavosť veľa ľudí, pretože je všade. Phillie letel do New Yorku kvôli záležitostiam súvisiacich s festivalom Fresh Island a pri tejto príležitosti zobral Tonyho Toucha do štúdia. Niekedy musíš týchto ľudí jednoducho chytiť za ruku a odviesť pred mikrofón, pretože inak by k ničomu nedošlo. Vzal ho teda do štúdia ku Statikovi Selektah a tam pre nás nahral refrén.

Celý ten proces bol neuveriteľne dlhý, ale stálo to za to. Singel Say Nothing vyšiel pod Duck Down Music a zisku z jeho predaja sme sa vzdali. Všetky peniaze idú rodine Seana Pricea.

Spoluprácu s Ghostfaceom Killah na skladbe Good z albumu More Fish sprevádzala nepríjemnosť. Vydavateľstvo Def Jam Recordings nemohlo získať povolenie na použitý sampel. V čom bol problém?

Skladbu sme mali už hotovú. Bola v nej vysamplovaná skupina Earth, Wind & Fire a museli na to získať súhlas. Žene jedného z autorov originálu sa nepáčilo, o čom Ghostface Killah rapoval vo svojej slohe, tak ho neudelila. Za žiadne peniaze na svete ho nechcela dať. Asi ich ani nepotrebovala, pretože ich zrejme dostáva dosť za samotný katalóg skupiny Earth, Wind & Fire. Povedala nie, nedám vám súhlas na použitie tohto samplu, lebo sa mi nepáči text. Nezáleží mi na peniazoch. Fuck you.

Ako ste to potom vyriešili? Prehrali ste ho?

Nebol som súčasťou tohto procesu, tak neviem presne, čo sa udialo. Ale nie je možné prehrať sampel tak, aby znel ako originál. To je nemožné. Môžeš to urobiť tak, aby znel, čo najpodobnejšie, ale nie úplne rovnako. Bol som sklamaný z toho, ako znejú trúbky, ale išlo to mimo mňa. Nemohol som to nijako ovplyvniť.

Zistil si to, až keď vyšiel album?

Áno. Bola to úplne iná skladba. Neznela, ako mala. Kvôli tejto skladbe sa dokonca viedli viaceré spory, pretože existovali skoršie verzie s inými rapermi. Človek, ktorý nám riešil manažment v Spojených štátoch, si spomenul, že má slohu od Ghostfacea Killah, ktorú môžeme použiť. Už mali aj beat. Ja som ho nerobil. Je od P-Nuta. Len som ho vylepšil. Použil som nové bicie a vdýchol mu nový život. Preto som uvádzaný ako koproducent. Bola to skvelá situácia. Ghostface Killah akurát pripravoval nový album. Vedeli sme o tom a už sme mali slohu, refrén aj beat. Potrebovali sme už len ďalšiu slohu. Jeden raper z Brooklynu ju nahral a nejako dospel k záveru, že to je jeho skladba. Zažaloval preto vydavateľstvo Def Jam Recordings, že vydalo jeho skladbu. Ale nič jeho v nej nebolo. Okolo tejto skladby bolo veľa právnych doťahovačiek. Ľudia, ktorí nemali žiadny legitímny nárok na nič, podávali žaloby. To bolo hlavným dôvodom, prečo prepadla. Vydavateľstvo vzdalo propagáciu. Pôvodne mala byť singlom z albumu. Dialo sa okolo nej ale toľko nešťastných vecí, že to nechali tak a netlačili ju. Nikde sa ani nehrala.

Ako dieťa si počúval skupiny U2, Depeche Mode, New Order a Queen. Prejavilo sa to potom neskôr pri tvojej práci producenta a pri výbere samplov?

Nie, nie. Narodil som sa v roku 1978, ale považujem sa za dieťa osemdesiatych rokov. Z tohto obdobia sú aj tie kapely. Počúvali sme ich, hip hop ešte vtedy nebol rozšírený. Skladby z osemdesiatych rokov ale nesamplujem. Podľa mňa na to nie sú vhodné, pretože majú zvláštny zvuk a hlasné bicie. Nedá sa s nimi veľmi pracovať. Myslím si, že nie sú dobré na tvorbu hip hopových beatov. To je ale len môj názor. Milujem nahrávky z päťdesiatych a sedemdesiatych rokov kvôli ich starému zvuku a celkovému charakteru. Znejú skvele. Vysamplujem vlastne čokoľvek, čo sa mi páči. Starý rock, psychedelic rock, starý soul a r&b. Nemám ani vyložene obľúbený žáner na samplovanie.

V skupine Zebra Dots si sa venoval nielen produkcii, ale dokonca aj spevu. Je spievanie niečo, čo berieš seriózne alebo je to skôr len taká nevinná záľuba

Pôvodne som mal len produkovať, ale nemohli sme nájsť správneho speváka, ktorý by spieval skladby, ktoré som napísal. Tak som si povedal, že ich skúsim zaspievať sám. Viem predsa, ako majú znieť a akú emóciu chcem vyslať ľuďom. Celkom mi to išlo, a tak som sa neplánovane stal frontmanom a spevákom skupiny. Bola to zaujímavá skúsenosť, neviem ale, či by som išiel do niečoho podobného ešte raz. Nedokážem spolupracovať s desiatimi ľuďmi v jednej miestnosti. Rád pracujem osamote. Starať sa o skupinu je veľmi vyčerpávajúce. Len dostať ľudí na jedno miesto a prinútiť ich robiť to isté si vyžaduje veľa námahy. Odoberá to kreatívnu energiu. Preto sme aj skončili. Veľa vecí bolo ale skvelých. Napríklad fakt, že sme boli prvou skupinou z tohto regiónu, ktorú upísalo vydavateľstvo Universal Music priamo. Nemali sme zmluvu s miestnou značkou, ktorá je pod ním, ale priamo s ním.

Zaujalo ma, že hráš na talk box, čo je na rozdiel od auto-tune reálny hudobný nástroj. Kedy si s ním začal experimentovať?

Keď ako dieťa objavuješ svet a počuješ niečo také, tak ťa to pohltí. Vždy som bol veľkým obdivovateľom Rogera Troutmana, ktorý preslávil talk box. Páčil sa mi jeho zvuk a chcel som ho mať. Ľudia to o mne veľmi nevedia, pretože som známy skôr ako producent, ktorý robí beaty s atmosférou východného pobrežia, ale som obrovským fanúšikom g-funku a hudby zo západu. Talk box je súčasťou kalifornského funku a vedel som, že si ho nakoniec jedného dňa kúpim a naučím sa na ňom hrať. Je to jeden z mojich obľúbených nástrojov. Nepoužívam ho však príliš často, pretože nie veľa ľuďom sa páči. Mnohí ho považujú za otravný. Osobne by som ho použil v každej skladbe, ale radšej ho dávkujem len opatrne v malých množstvách.

Ako vyzerajú tvoje živé vystúpenia? Len púšťaš svoje beaty alebo tvoríš aj nejaké nové na mieste?

V ostatnej dobe ma bavia eletronika, future funk a takéto záležitosti. A rád to hrám naživo. Zvyčajne mám so sebou talk box. Hrám výhradne len svoju hudbu, nikoho iného. Snažím sa ju nie iba jednoducho púšťať, ale hrať naživo. Dohrávam basu na svojom syntetizátore. Nie som dídžej, som producent a viem hrať na klávesy. Prečo by som teda nehral naživo? Je to oveľa lepšie v porovnaní s dídžejským setom. Nechcem len púšťať beaty, chcem ich hrať.

Na aké nástroje vieš ešte hrať?

Dokážem hrať na čokoľvek. Aj na okno, ak treba. Nie som virtuóz, nedokážem zahrať basové sóla, ale viem si nahrať basovú linku. Zahrám na akýkoľvek nástroj, ktorý sa mi dostane do rúk. Môžeš mi dať aj husle a aspoň niečo skúsim zahrať.