Fejkové bojové umenia alebo ako sa Steven Seagal posral

Poznáte to. Sedíte s kamošmi v krčme a po piatom pive sa začnete rozprávať o všemožných blbostiach. A keď sa časom vyčerpajú bežné témy a nálada úmerne stúpa s počtom prázdnych pohárov, tak sa začnete dostávať hlboko. Prichádzajú témy ako náboženstvo, spoločnosť a politika a nasledujúce ráno nechcete radšej myslieť na to, k akým hlúpostiam ste v opojení prišli.

A jedna z týchto hlúpostí býva aj debata o násili a o tom, aký spôsob sebaobrany je najefektívnejší. Môžeme to deliť na dve kategórie a to ľudí, čo sa spoliehajú na svoje telo vs ľudí spoliehajúci sa na zbrane, či už strelné alebo nie. Nuž a tí dávajúc prednosť bojovým umeniam, dávajú do popredia najčastejšie tému, ktorá sa týka efektivity jednotlivých disciplín. Túto debatu môžeme hovorovo nazvať rozprava o tom čo je to Bullshido (samozrejme od slova bullshit) a čo nie.

Karate alebo Krav-maga? Box alebo Muay-thai? Judo alebo Taekwondo? Ktoré sú efektívne a ktoré sú blbosť? Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje, avšak otvára veľmi vďačnú tému a to fejkové bojové umenia. Koľko krát ste počuli o novom revolučnom systéme, zaručene odzrboujúcom nepriateľa? Koľko krát ste počuli o tréneroch špeciálnych jednotiek, čo poznajú tlakové body na vašom tele, imobilizujúce akúkoľvek snahu agresora? Japonské karate, ruská systema, izraelská krav-maga. Všetko bojové umenia schopné efektivity, avšak v nesprávnych rukách ideálne príklady fušerstva a šarlatánstva. Deje sa to naprieč celým svetom a padlo tomu za obeť mnoho naivných študentov. A platí to naozaj globálne, až je to šokujúce. Nikto sa nebude čudovať, keď mu je povedané, že značná časť Ameriky je pokrytá školami bojových umení, kde nikdy nedochádza k skutočnému sparingu, avšak platí to aj v Ázii, kde nájdeme kopu starých majstrov, čo nikdy nikoho neporazili, avšak majú za sebou skupinku oddaných študentov. Najlepšie to bolo vidno na príklade čínskeho fightera MMA, ktorý doslova zbombardoval miestneho majstra v Tai-Chi (nie Tai-Chi nie je efektívne bojové umenie) do bodu, kedy sa musel kvôli svojej výhre a poníženiu súpera skrývať.

Tieto praktiky sú prevalentné rovnako, ako sú zlí tréneri vo svete bodybuildingu a fitness. Existuje však niekoľko znakov, podľa ktorých môžete spoznať šarlatána a jeho gym. Prvým bude samotná osoba trénera. Sú jeho úspechy dohladateľné? Tvrdí, že má tituly z turnajov, ktoré nikto nepozná? Vyhovára sa neustále na nelegálne undergroundové súťaže? Má postavu naznačujúcu, že nezvládne 20 klikov? Potom je od neho dôležité sa strániť a nestrácať čas.

Ďalším dôležitým faktorom je samotné bojové umenie, ktoré praktizuje. Je ťažké zadefinovať čo je efektívne a nie, samo o sebe. Je to kvôli tomu, že existujú bojové umenia v základe veľmi efektívne, avšak učia ich často ľudia, ktorí by ich učiť nemali. Ideálnym príkladom je izraelská krav-maga. Tá vznikla v samotnej Bratislave, kedy sa miestna židovská mládež musela brániť proti narastajúcemu nacizmu v spoločnosti. Postupne sa to po vzniku štátu Izrael transformovalo na legitímne bojové umenie vyučované IDF (Israel Defence Forces) na ceľom svete, kedy používa Krav-Magu polícia či už v USA alebo v Indii. Dostanete však rovnakú skúsenosť v gyme na predmestí v strednej Európe ako v izraelskej armáde alebo školiacom stredisku NYPD?

To isté platí o rýchlo-kvasených tréneroch Karate. To má nespočetne veľa štýlov či už je to Kobudo, Kyokushin alebo Shotokan. Preto, ak narazíte na gym kde vám inštruktor nie je ani len schopný povedať o aký štýl sa jedná, rýchlo choďte preč.

Ďalším dôležitým faktorom je jazyk, ktorý inštruktori používajú. Ak na vás váš tréner, čo je v objektívne horšej fyzickej kondícii, ako jeho priemerný študent vychŕli na prvom tréningu x rôznych medicínskych termínov, kedy si nie ste istý, či nie ste náhodou na hodine anatómie, tak je to potom opäť Bullshido. Nie je nič jednoduchšie ako sa tváriť múdrejšími, než v skutočnosti sme a z nejakého dôvodu sú stupídne prednášky o tlakových bodoch a krčných stavcoch obľúbenou témou fejkových fighterov.

Posledným veľkým faktorom bola pre mňa vždy absencia sparingu na tréningoch. Boli by ste prekvapení koľko čierných pásov v Karate behá po Slovensku, bez toho aby ich niekto niekedy udrel do tváre alebo kopol do brucha. To isté platí o Kung-fu a nespočetne veľa iných bojových umení. Keď sa spýtate na dôvod, tak najčastejšou odpoveďou býva „naše techniky sú moc smrtonosné”. Osobne si myslím, že ak MMA zápasníci zvládnu kolená do hlavy, tak by mohli aj karatisti a kung-fu majstri.

Som si istý, že aj po prečítaní tohto článku sa nájde viacero ľúdi pevne stojacich si za svojím. Tento článok v žiadnom prípade nebol o dehonestovaní konkrétnych bojových umení. Ľudia praktizujúci Kyokushin karate sú definitívne rovnakí bojovníci ako boxeri za predpokladu, že neostávajú pri teórii a mechoch ale skutočne bojujú. Skôr som chcel poukázať na fenomén šarlatánskych telocviční a poskytnúť možno menší návod ako sa im vyhnúť. Pomedzi to, si môžete pozrieť zopár videií rozhádzaných po článku, ktoré ilustrujú, to čo som sa snažil povedať.

Aby som to však ukončil, tak sa vrátim k nadpisu a príbehu o tom ako sa Steven Seagal raz nečakane uvolnil. Na to si však v krátkosti musíme predstaviť postavu menom Gene LeBell. Gene LeBell je legendárny americký fighter, praktizujúci dlhé desaťročia niekoľko bojových umení, medzi nimi zápasenie aj judo, ktorý sa neskôr stal mimo iného aj kaskadérom vo filmoch. Ako taký spolupracoval aj s ľudmi ako Bruce Lee a raz sa k nemu priplietol aj legendárny Steven Seagal. Ten sa v posledných rokoch preslávil takisto ako praktik Bullshida, napriek tomu, že bol v minulosti legitímným bojovníkom v Aikide.

A to nás privádza k udalosti, kedy sa títo dvaja muži stretli v telocvični. Steven Seagal totižto vtedy už nejakú dobu tvrdil, že ho nedokáže nikto priškrtiť a že má na to efektívnu obranu. Gene LeBell ako správny grappler túto vyzvu prijal a dostal Seagala do rear naked chokeholdu očakávajúc revolučnú obrannú stratégiu. Na jeho počudovanie tá spočívala v tom, že dostal od Seagalla jednú presne mierenú bombu do rozkroku. To však nedonútilo LeBella povoliť, čo nakoniec dopadlo tak, že Seagal stratil vedomie a následne na to sa posral.

Tak ako sa posral každý, kto uveril podobným šarlatánom. Neverte Bullshidu a ak máte ešte pochybnosti, tak si pozrite prvé turnaje UFC kde sa jasne ukázalo, čo funguje a čo nie.

zdroje: Joe Rogan Experience, YouTube