Aceman: V Los Angeles je centrum diania (Rozhovor)

Aceman nepatrí na tunajšej scéne k frekventovaným producentským menám. Je to však pochopiteľné, pretože viac ako s miestnymi interpretmi sa snaží spolupracovať s tými zo Spojených štátov. Začal cez sociálne siete, no cítil, že to nebolo úplne ono. Rozhodol sa preto každý rok lietať na niekoľko týždňov do Los Angeles, kde sa pokúša nadväzovať kontakty a ponúkať svoje beaty. Nie je to jednoduché, ale už sa vďaka tomu stretol so zaujímavými ľuďmi. V čase nášho rozhovoru sa práve nachádzal v Comptone, a tak nám okrem iného porozprával aj o tom, ako na neho zapôsobilo mesto, z ktorého pochádzajú Dr. Dre, The Game, YG alebo Kendrick Lamar.

V tvojej tvorbe cítiť silný vplyv západného pobrežia. Mal si vždy bližšie ku klavírom a g-funku ako ku špinavým samplom a boombapu, ktoré su typické pre New York?

Najskôr som práveže robil so samplami. Na začiatku som počúval veľa hip hopu z New Yorku. Až neskôr som sa dostal k hraniu a tvorbe hraných beatov, ktoré sú funkové a majú zvuk západného pobrežia. Na Soundcloude mám veľa takýchto vecí, ale stále robím aj samplovačky. Nie som teda striktne westcoastový. To by som nepovedal. Mnohí ma takto vnímajú, avšak je to spôsobené aj tým, že nedávam von veľa beatov. A keď už je niečo nahrané a vyjde to, je to zhodou okolností práve taký beat, ktorý má atmosféru west coastu. Napríklad ale skladba Ja sa bavím na Rytmusovom albume Krstný otec je podľa mňa úplná boombapovka ako z New Yorku. To je čistá samplovačka. Akurát basa je tam dohraná, ale je to postavené na samply. Veľakrát aj prehrávam sample a snažím sa, aby to znelo skoro ako originál.

Kedy si začal s tvorbou beatov?

Začal som s tým, keď som mal asi pätnásť rokov. Vtedy som skejtoval a počúval hip hop. Keď som bol siedmak alebo ôsmak na základke, dali sme sa dokopy so spolužiakom, ktorý rapoval. Nepoznal som nikoho iného, kto by sa venoval rapu a produkcii. On mi trochu poradil, čo a ako treba. Jeho starší brat tiež rapoval, takže on bol v tomto zbehlejší. Ukázal mi program Fruity Loops. To bol úplne prvý program, v ktorom som robil. A robím v ňom vlaste dodnes. Ako chlapec som skúšal písať texty a rapovať, ale nešlo mi to. Viac ma oslovila tá produkčná stránka. Našiel som sa v tom a držím sa toho.

S miestnymi interpretmi veľmi nespolupracuješ. Výnimkami sú len Jay Diesel, Juraj Klasik, Tomáš Botló, Nironic, Rytmus, Kontrafakt a ešte niekoľkí ďalší. Čim ťa zaujali práve oni?

Na Jay Diesela som sa nakontaktoval cez jedného kamaráta, ktorý sa kedysi venoval produkcii. Bol členom piešťanského zoskupenia 505. Býval v Miloslavove ako ja. V tej dobe som ešte nikoho nepoznal. Jay Diesel bol už trochu rozbehnutý. Mal skladbu s Wichom, volala sa tuším Je to jen tvůj boj. Poslal som mu nejaké hudby. Vtedy som to riešil ešte cez ICQ. Jedna sa mu páčila, na tú sa chytil a to som sa aj celkom tešil. Hovoril som si, že super.

Juraj Klasik je môj brat. Máme spoločného otca, takže spolupráca s ním je pochopiteľná. Na speváka Tomáša Botla som sa nakontaktoval práve cez neho.

S Nironicom som sa spojil cez MySpace. On ma aj dotiahol do vydavateľstva Skoop Records, kde som chvíľu figuroval, ale nemal som ani zmluvu ani nič. Tak ďaleko sa to nikdy nedostalo a potom sa to celé rozpadlo. Na Nironica som narazil preto, lebo som sledoval Wichovu produkciu. Dosť som študoval aj jeho veci z Rytmusovho abumu Bengoro. Potom som si všimol, že robí s Nironicom, ktorý je z New Yorku a žije v Prahe. Napísal som mu cez MySpace a niektoré moje veci ho oslovili.

Paťovi som poslal beaty na e-mail. Odpísal mi, vymenili sme si kontakty a odvtedy to ide prirodzene.

Viac ako s lokálnymi interpretmi robíš s ľuďmi zo Spojených štátov. Mal si od začiatku ambíciu smerovať svoju tvorbu tam?

Áno, to bola moja vízia odjakživa.

Ako si rozbehol prvé spolupráce? Cez sociálne siete?

Jasné, cez MySpace a Facebook. Teraz som v Los Angeles na mesiac a pol. Snažím sa sem chodiť každý rok na mesiac alebo dva. Ešte tu nežijem natrvalo.

Rozhodol si sa tam cestovať, aby si mal osobný kontakt s interpretmi?

Presne, kvôli osobnému kontaktu. Tu stretneš veľa ľudí v štúdiách. Stále chodia hore-dole. Napríklad minulý rok som bol u jedného chlapca v štúdiu a zrazu sa tam objavil E.D.I. Mean zo skupiny The Outlawz. Vymenili sme si kontakty, poslal som mu beaty a niektoré veci sa mu zapáčili. Môžeš tu natrafiť na kohokoľvek. Bol som v štúdiu aj s bubeníkom Travisom Barkerom. Síce som tam len sedel a pozeral sa, lebo tam s ním robil môj kamarát. To bola ich spoločná vec. Ja som tam bol len ako pozorovateľ. Ale tu je centrum diania. U nás na Slovensku, tam nie je dohromady nič. Tam skapal pes.

Mal si pred príchodom do Los Angeles niekoho, ku komu si mohol prísť a kto ti pripravil pôdu?

Spolupracujem s jedným človekom. Volá sa Dae One. Tiež je producent a robil s takými menami ako Ice Cube a Xzibit. To je taký môj mentor a kamarát. K nemu som sa dostal cez Facebook. Sledoval som totiž undergroundovú scénu v Los Angeles, počúval mixtejpy a pod všetkými vecami, ktoré ma zaujali, bol podpísaný práve on. Okrem produkovania aj spieva. Spolu s jedným raperom mali chvíľu skupinu No One. Im som poslal beaty a nahrali dve veci. Odvtedy spolu komunikujeme. Teraz rozbieha taký kvázi label a oslovil ma, či by som nechcel byť súčasťou jeho produkčného tímu. Povedal som mu, že určite áno.

Keďže chodíš po tamojších štúdiách a máš možnosť vidieť nahrávania na vlastné oči, ako vyzerajú? Je to zrejme diametrálne odlišné od toho, ako to prebieha tu, kde je zvykom, že producenti len pošlú raperom beaty a oni si s nimi už robia, čo uznajú za vhodné. Tam je to asi viac o osobnom kontakte, komunikácii a diskusii o konceptoch medzi umelcami.

Je to úplné iné. Ľudia sa rozprávajú. Priamo na mieste niečo vytvárajú. Je to autentické. Častokrát sa priamo v štúdiu pije a húli. Vládne tu uvoľnená atmosféra. Nikto nič nerieši. Tu keď chodíš po Los Angeles, tak vlastne všade môžeš cítiť trávu. Je to tu úplne bežná vec.

Ako na teba reagujú tamojší producenti a raperi, keď vidia, že si biely a zistia, že si z Európy? Sú prekvapení? Zaujímajú sa o to, ako si sa tam dostal?

Stretol som sa aj s prekvapením, ale väčšinou to berú normálne. Nie sú okolo toho nejaké ovácie. Tu je aj celkom dosť bielych producentov, ktorí to robia na úrovni, takže nie som až taký nezvyčajný úkaz. Skôr ich zaujme, keď poviem, že som zo Slovenska, ktoré majú stále zafixované v spojení s Československom a Ruskom.

Pre skupinu The Outlawz si produkoval skladbu So Amazing. Keďže ju zvolila za singel a natočila k nej videoklip, bola s ňou zrejme veľmi spokojná. Ako na teba zapôsobili jej členovia? Mal si možnosť rozprávať sa s nimi?

Iba s tým E.D.I. Meanom, ktorého som spomínal predtým, že sa náhodou vynoril v štúdiu. S Young Nobleom som ešte nekomunikoval. Keď to poslali nahrané, tak som odpadol. Niekedy, keď mi prídu už hotové veci, tak je to také všelijaké. Ja totiž nerobím s akapelami, len pošlem naaranžovaný beat s priestorom na slohy a refrén. Niekedy je to ale fakt také, že si to dám aj do auta a počúvam sám seba. To je málokedy, ale práve táto skladba od The Outlawz je ten prípad. Dobre to znie, aj sú tam dobré rapy. Ešte jednu vec mám s nimi, ale neviem, kde ju chcú použiť. Zdá sa mi, že v nejakom pripravovanom dokumente o Tupacovi. Ale neviem, nie som si istý. Nechcem rozprávať pičoviny.

S producentským tímom 1500 or Nothin’ si spolupracoval na skladbe pre Young Giantz. Na svojom Instagrame si zverejnil krátke video z jej nahrávania a prirovnal si ju k singlu Show Me What You Got, na ktorom pred rokmi robil s Just Blazeom. Podobnosť spočíva v živých bicích?

Áno. Neviem, či si to počul, ale už je to aj von. Volá sa to I Am South Central. Prebiehalo to tak, že som spravil beat zo samplu Swahililand od Ahmada Jamala. Normálne aj bicie, všetko komplet. Poslal som to Dae Oneovi a on to potom posunul týmto Young Giantz. Dae One tam neskôr chcel bubeníka, tak som mu to poslal ešte raz bez bicích, aby ho tam mohol pridať. 1500 or Nothin’ dohrali nejaké veci na klávesoch. Je to celé podobný princíp ako v prípade Show Me What You Got. Kombinácia samplu a bubnov.

Súčasťou producentského tímu 1500 or Nothin’ je aj James Fauntleroy, ktorý píše pre Beyoncé, Bruna Marsa, Justina Timberlakea a ďalších. Nenatrafil si na neho náhodou?

No, no. Píše aj pre Rihannu. Ale nie, s ním som zatiaľ ešte nebol.

So skupinou Ladies of Beach City máš skladbu Everyday, v ktorej hosťuje Snoop Dogg. Opäť na tvojom Instagrame som s ním videl video zo štúdia. Bol si pri samotnom nahrávaní?

Nie, náhodou som len videl video, ktoré jedna z nich postla a zhodou okolností tam bola moja vec. Tak som si povedal, že to si musím hneď dať k sebe na Instagram. Celé to bolo tak, že deň nato, ako som sa v roku 2015 vrátil z Los Angeles, mi písal Dae One, že ide so Snoop Doggom do štúdia. Hovorím si, že super, som tam dva mesiace a nič, a keď odídem, tak akurát toto sa stane. Chcel, aby som mu poslal tri veci, tak som mu ich poslal. A práve túto jednu si vybrali. Vyšlo to až tento rok (2017, pozn. red.). Dlho sa to ťahalo, riešili sa nekonečné procesy. Myslel som si, že už z toho ani nič nebude.

Dae One má svoje štúdio, kde takto zvyknú chodiť ľudia?

Teraz má štúdio. Tuším je v severnom Hollywoode. Chodí tam veľa ľudí. Akurát včera som tam bol skoro celý deň. Kaproval som tam. Nahrávali s jednou speváčkou, tak veľmi som sa tam nemohol angažovať. Nechcel som sa im do toho starať. Prvé roky nemal štúdio. Zháňal priestory, ale nie je vôbec ľahké nájsť niečo vyhovujúce, lebo nájmy sú tu vysoké.

Pracuješ aj u neho v štúdiu alebo robíš beaty len u seba doma?

Beaty si robím doma. Najlepšie sa mi robí doma, kde mám pekne zapnuté FL Studio. Tu všetci väčšinou používajú Pro Tools, Logic a tak. Pro Tools som chvíľu vedel ovládať, ale potom som to zabudol. Chodil som k jednému čávovi, čo mi to poukazoval. Už som v tom bol celkom aklimatizovaný, ale teraz to už zase neviem.

Videl som ťa na fotografii so speváčkou LaToiyou Williams, ktorú si v minulosti pozvali na refrény Snoop Dogg, Young Buck alebo Jay-Z. Plánuješ s ňou niečo?

Má odo mňa vybrané tri hudby na svoj nový album Blue Rose, ale netuším, v akom je to štádiu. Neviem o tom absolútne nič. Ktovie, ako to bude, kedy to bude a či vôbec to bude. Pamätám si, že ešte minulý rok (2016, pozn. red.) mi Dae One spomínal, že hľadá vydavateľstvo. Teraz som sa ho na to pýtal, či nevie niečo, ale ani on nevie. Nehovoril s ňou už dlho. Takže, toto sú tiež ťahanice. Mám nejaké surové nahrávky od nej do tých vecí, bližšie detaily ti však neviem povedať. Ak sa to podarí, mohlo by to byť dobré. Má vybrané dobré beaty. Sú síce staršie, ale páčia sa mi.

Ako si sa ocitol na natáčaní B-Realovej relácie?

Bol som tam len tak. Dae Oneovi som písal, že čo a spomenul, že je tam, tak som sa tam vybral. Akurát tam bol Termanology ako hosť. B-Real ho spovedal v tom aute. Samozrejme, pekne sa tam húlilo. Pobral som si od nich e-maily, podali sme si ruky a išiel som preč. Poslal som im potom hudby, ale nič. Len B-Real mi raz odpísal, že “dope beats” a to je všetko. Termanology sa ani neozval späť.

Stretol si sa aj s Mr. Porterom a Kuruptom. Išlo tiež len o takéto náhodné stretnutia?

S Mr. Porterom som sa stretol ešte v roku 2015, keď tu bol na producentskom workshope iStandard, ktorý organizujú Illmind a nejakí ďalší ľudia. Neviem presne, ako sa volajú. Tak tam som na neho narazil. Ešte predtým som mu písal na Soundcloud, či by nechcel nejaké veci, lebo on aj rapuje a spieva. Tak mi odpísal, nech mu niečo pošlem, ale nič z toho. Tam to celé začalo aj skončilo. Sledujeme sa na Instagrame, ale inak nič zatiaľ.

Kurupta som mal v dvoch veciach ešte predtým, ako som sa s ním stretol. Jedna bola s Nironicom a druhá s Tekneekom, ktorý je z Philadelphie. Na neho som narazil vďaka vydavateľstvu Skoop Records, pretože bol v skupine Tangled Thoughts a s ňou vtedy robil Wich. Nakontaktoval som sa na neho cez MySpace, poslal som mu beaty a jedného dňa mi poslal hotovú vec. Potom sme sa s Kuruptom stretli v jednom štúdiu.

A to je to, čo som hovoril aj predtým. Ideš niekde a stretneš hocikoho, ani nevieš ako. Treba byť tu, chodiť, spoznávať ľudí, pretože ak chce človek robiť s menami, tak to sa dá jedine takto. Sedieť doma v izbe, posielať e-maily s beatmi a čakať, to nie je ono. Dá sa, mne to určite pomohlo urobiť si známosti, ale nie je to to pravé. Najlepšie je chodiť, snažiť sa, investovať do toho lóve a to sa potom vráti aj stokrát. Treba si za tým ísť.

V Los Angeles si kvôli hudbe, ale určite si mal čas pozrieť si mesto. Zaujalo ťa niečo? Narazil si možno na nejaké bizarnosti?

Je to tu ako vo filme. Normálne ako v Training Day. Práve teraz som v Comptone, no a tu je to stoka. Los Angeles, to je tiež jedna veľká stoka. V televízii v tých seriáloch ukazujú, aké to je pekné, čisté, krásne, elegantné mesto, ale realita je úplne iná. Sedemdesiat percent je stoka. Samozrejme, sú tu aj decentné štvrte, ale väčšinou to je veľký pozor. Keď ideš na Hollywood Boulevard, kde je Chodník slávy, tak to je promenáda bezdomovcov. V centre je štvrť Skid Row a tam majú rozložené stany. To si môžeš pozrieť cez Google Earth, odpadneš. Aj vzduch je tu iný. Keď vystúpim z lietadla, tak cítim sladko-kyslý vzduch, lebo je to tu dosť znečistené autami. Ale Venice Beach, palmy, teplé počasie, to všetko je super. Je to tu popiči. Nesťažujem si.