dvsn sa pri nahrávaní albumu Morning After inšpirovali zahraničnou kinematografiou

Keď sa v roku 2015 objavila skupina dvsn prvýkrát na scéne, bola zahalená tajomstvom. Nikto netušil, kto za ňou stojí, koľko má členov a odkiaľ pochádza. V tom čase vlastne ani nebolo úplne jasné, či to je vôbec skupina alebo sólo interpret. Všetky diskusie sa viedli v rovine špekulácií. Internet len zrazu zaplavil symbol ÷ a prvé skladby od tejto záhadnej entity. Nitky viedli k producentovi Nineteen85, ktorý produkoval alebo spoluprodukoval hity Hold On, We’re Going Home, Hotline Bling a One Dance. Prepojenie sa nakoniec potvrdilo a ukázalo sa, že ide o novú dvojčlennú skupinu z Toronta, v ktorej figuruje. Hlasom dvsn je spevák Daniel Daley. Napriek tomu, že ich identity sú už hodnú chvíľu známe, stále sa držia v úzadí. Ako vysvetlili v jednom z mála rozhovorov, fanúšikov nechcú zahltiť príliš veľkým množstvom informácií. Radšej ich teda poskytujú menej a nechávajú za seba hovoriť v prvom rade svoju hudbu.

Nineteen85 sa dostal k skladaniu a písaniu skladieb ešte ako dieťa. Raz si len tak sčista-jasna zmyslel, že sa stane ďalším Jimmim Hendrixom. Roznášaním novín si zarobil dosť peňazí na to, aby si mohol kúpiť gitaru. Sám sa potom naučil hrať skladby od černošského rockera a skupiny Led Zeppelin. Jeho ambiciózny detský sen sa síce nikdy nesplnil, celá táto epizóda mu ale pomohla celkom prirodzene osvojiť si zákonistosti komponovania a pochopiť štruktúru hudobných diel. V detstve tiež prichádzal do kontaktu s množstvom gospelu, pretože to bola hudba, ktorú často počúvali jeho kresťansky založení rodičia. A aj keď ju vtedy z duše nenávidel, z tvorby skupiny dvsn je zrejmé, že si z nej predsa len niečo vzal. Vo viacerých skladbách, či už v Too Deep, Conversations in a Diner, alebo vo viac ako sedemminútovej The Line, účinkuje spevácky zbor, čo im dodáva spirituálny, miestami možno až nadpozemský rozmer.

V čase, keď sa dvojica zoznámila, Daniel Daley sa venoval rapu. Vždy mal síce slabosť pre r&b, ale kvôli tomu, že sa pohyboval v hip hopových kruhoch, veľmi sa tým nechválil. Zdalo sa mu zvláštne v tejto spoločnosti rozprávať o tom, že rád spieva a že sa mu páči hudba, ktorú robili Boyz II Men, Usher alebo Ginuwine. Nineteen85 mu pôvodne dal beaty, aby do nich rapoval. Potom ho však náhodou počul spievať a rozhodli sa ísť týmto smerom. Vďaka jednej známej sa spojili s Drakeovým dvorným producentom Noahom „40” Shebibom, ktorý ich priviedol pod vydavateľstvo OVO Sound. Ešte predtým, ako verejnosť spoznala dvsn, pracovali spoločne pre iných interpretov, a tak ich mená figurujú napríklad pri skladbách Dangerous od Jennifer Hudson a Desire od Jessie Ware.

Po úspešnom debute Sept. 5th vydala skupina pred niekoľkými mesiacmi svoj druhý album Morning After. Dvojica pokračovala v tom, čo začala na jeho predchodcovi. Opäť sa na ňom nachádzajú gospelové prvky a odkazy na r&b a soul z deväťdesiatych rokov. Zároveň je však možné pozorovať posun a zachytiť experimentovanie s novým zvukom. Koncept albumu a jeho vizuálnu identitu, ku ktorej patria filmový plagát, teasery vo forme filmových trailerov aj filmovo ladený videoklip k skladbe Mood, ovplyvnila zahraničná kinematografia. A to predovšetkým európske, ázijské a latinsko-americké filmy, ktoré sa výrazne odlišujú od hollywodskej produkcie. Nineteen85 a Daniel Daley boli očarení farbami, autentickými lokalitami a miestnymi jazykmi, ktoré dopĺňali titulky. Hoci netvrdia, že ide o klasický vizuálny album, veria, že by mohol podnietiť u poslucháčov obrazovú predstavivosť.